STAVANIE S LÁSKOU A ROZUMOM

     Približne šestina svetovej populácie obýva domy postavené z hliny, čo je dané hlavne jej širokou dostupnosťou a nízkymi nákladmi na samostatnú výstavbu. Práca s hlinou je relatívne jednoduchá a závisí hlavne od zvolenej techniky. Keď sa raz človek pustí do práce s hlinou, často si tento materiál obľúbi pre jeho jedinečné vlastnosti. Hlina, ako prírodný materiál, vytvára príjemné a zdravé bývanie pre človeka. V súčasnosti, s dôrazom na energetickú efektivitu výroby stavebných materiálov, hlina vyniká nízkou spotrebou energie potrebnej na jej výrobu a dopravu. Medzi jej hlavné výhody patrí aj jednoduchá recyklovateľnosť, umožňujúca jej návrat do prírody. 

     Odborníci uznávajú mnohé výnimočné vlastnosti hliny, ktoré ju predurčujú byť alternatívou k bežne používaným stavebným materiálom. Správne navrhnuté hlinené konštrukcie dokážu uchovávať teplo alebo chlad, fungovať ako vetrotesná vrstva, parobrzda alebo materiál schopný absorbovať a následne uvoľňovať nadmernú vlhkosť. Hlina môže slúžiť ako nosná konštrukcia, ale aj ako estetický prvok. Často sa kombinuje s drevom a slamou, pretože dokáže chrániť celulózu pred nadbytočnou vlhkosťou a zároveň poskytuje ochranu proti požiarom. Hlina navyše pohlcuje škodlivé výpary a výrazne znižuje hladinu elektrosmogu vďaka schopnosti absorbovať mikrovlnné signály. Materiál je trvalý a zachováva si svoje vlastnosti dlhé roky, ak je chránený pred dažďovou a vzlínavou vodou. Bez prímesí vápna alebo cementu je hlina opakovane použiteľná, stačí ju zmiešať s vodou. 

     Hlina používaná v stavebníctve sa nachádza pod hornou humusovou vrstvou pôdy a neobsahuje organické látky. Vzniká zvetrávaním hornín a obsahuje častice rôznych veľkostí, od jemných ílových, cez sprašové, až po piesčité. Dôležitý je pomer týchto častí v hlinenej zmesi, kde piesok a spraše slúžia ako plnivo a íl ako spojivo. 

     Pre vytvorenie kvalitnej hlinenej zmesi je potrebný správny pomer ílu, piesku a vody. Príliš veľké množstvo ílu môže spôsobiť praskanie zmesi pri schnutí. Kvalita hliny sa dá určiť nielen laboratórnymi analýzami, ale aj jednoduchými testami založenými na vizuálnom pozorovaní. 

     Do hliny sa často pridávajú rôzne prísady, ako vlákniny z krátkej slamy alebo konope, na zvýšenie jej pevnosti, odolnosti proti erózii alebo na zlepšenie izolačných vlastností. Zaujímavým estetickým prvkom môžu byť pridané drobné sušené kvietky alebo prírodné farbivá, ktoré umožňujú vytvárať širokú paletu farieb. Výberom hliny z rôznych nálezísk je možné dosiahnuť rôzne farebné odtiene omietok.

     Hlina a jej využitie v nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch 

     Vďaka svojim unikátnym tepelným a vlhkostným vlastnostiam, hlina zohráva kľúčovú úlohu pri konštrukcii budov s regulovanou výmenou vzduchu, vrátane nízkoenergetických a pasívnych domov. V týchto budovách sa v zimných a prechodných obdobiach využívajú tepelné zisky získané zo slnečného žiarenia prenikajúceho cez južné okná. Počas dňa sa teplo akumuluje v masívnych hlinených konštrukciách a počas noci sa postupne uvoľňuje do interiéru. Naopak, v letných mesiacoch hlinená hmota poskytuje príjemný chlad. Hlina tiež reguluje vlhkosť vzduchu tým, že absorbuje vlhkosť a pri potrebe ju môže uvoľniť späť do prostredia, čím prispieva k optimálnemu vnútornému mikroklímate. 

     Využitie hlinených konštrukcií v nízkoenergetických budovách 

     Pre stavbu nízkoenergetických domov sa často volí hlina v kombinácii s inými prírodnými materiálmi (drevo, slama, trstina, vlna atď.), ktoré ešte zvyšujú jej pozitívne vlastnosti. Výber konkrétnej konštrukcie závisí od viacerých faktorov, vrátane dostupnosti materiálov a požiadaviek na vnútorné prostredie, ako sú tepelný komfort, optimálna vlhkosť a izolačné vlastnosti.

     Ubíjaná hlina 

     Technika ubíjania hliny do debnenia vytvára pevné steny s vlastnosťami podobnými betónu, vhodné pre obvodové aj vnútorné akumulačné steny. Na dosiahnutie nízkoenergetických štandardov je však často nutné steny zvonka dodatočne izolovať. 

     Nepálené lisované tehly 

     Tieto tehly sú ideálne pre obvodové steny v kombinácii s drevenými konštrukciami alebo izoláciou. Vytvárajú kombinovanú konštrukciu s výbornými izolačnými a hygroskopickými vlastnosťami. Nepálené tehly poskytujú aj ekonomickú a ekologickú výhodu oproti páleným tehliam. 

     Hlinená omietka 

     Hlinená omietka je najčastejšie používanou formou hliny v interiéroch, ktorá prináša množstvo výnimočných vlastností. Je difúzne otvorená, priateľská k pokožke, a ponúka široké možnosti štruktúrovania a farebných variácií. Okrem toho je hlinená omietka recyklovateľná a jej výroba je energeticky nenáročná. 

     Farebnosť a aplikácia hlinenej omietky 

     Farebnosť hlinenej omietky môže byť ovplyvnená výberom základných zložiek, vrátane typu hliny a piesku, prípadne pridaním prírodných farbív. Aplikácia omietky môže byť jedno-, dvoj- alebo trojvrstvová, v závislosti od požadovaného výsledku a podkladového materiálu. 

     Hlinená omietka v exteriéri 

     Pre vonkajšie použitie je dôležité chrániť hlinenú omietku pred priamym vplyvom vody, napríklad dostatočným previsom strechy a ochranou najviac exponovaných stien. Do hlinenej omietky sa neodporúča pridávať vápno alebo cement, aby sa zachovali jej prirodzené vlastnosti. 

     Celkovo, výber hliny ako stavebného materiálu pre nízkoenergetické a pasívne domy prispieva nielen k energetickým úsporám, ale aj k zdravému a príjemnému vnútornému prostrediu.