Hlinené omietky

Hlinené zmesy - tradičný stavebný materiál minulosti

Hlinené omietky a stenové malty (pre spájanie pálených alebo nepálených tehál) sa v historických stavbách vyznačujú rozmanitosťou zloženia a spracovaním. Stretávame sa s omietkami zloženými iba z miestnej hliny, ktorá obsahuje určitý pomer piesku (najmä v podhorských oblastiach), ale tiež s omietkami z jemných ílov (najmä v nížinách), do ktorých sa pridávalo relatívne veľké množstvo organických plnív (slamená rezanka, plevy, drevnatý odpad z konope). Tradičné omietky boli často zdobené dekoratívnymi motívmi (oblúky, kvetinové motívy, srdce atď), u nás sa upravovali najmä vápenným náterom. V iných krajinách sa využívajú hlinené omietky často aj bez náteru a ich trvanlivosť sa predlžuje pridaním ďalších prísad (koňský alebo kravský hnoj).


Čo treba vedieť o hlinených omietkach
Z dôvodu dostupnosti väčšieho množstva hlinených materiálov pre stavebníctvo, a tiež z dôvodu, že nie každý je schopný a ochotný si tieto materiály vyrobiť sám, stretávame sa s priemyselne vyrábanými hlinenými omietkami. Tieto zmesi sú buď suché alebo mierne vlhké, dodávané vo vreciach alebo vakoch, prípadné v silách. Hlinené omietky sa využívajú na povrchovú úpravu stavebných konštrukcií a je možné ich nanášať na sajúce podklady ako je hlinená tehla, pálená tehla, drevo, plynosilikát, betón atď. Nesajúce povrchy je potrebné pred nanesením umietky vhodne pripraviť, využitím napríklad drevených roštov, trstinových rohoží, či jutovej textílie. V kvalitnej biologickej hlinenej omietke môžu byť použité výlučne tieto zložky – ílová hlina, čisté piesky, prípadne organické zložky (konope, slama, ľan, atď).
Z hľadiska hodnotenia kvality z pohľadu spotrebiteľa, momentálne nie sú stanovené kritériá, za ktorých by bolo možné prehlásiť konkrétny produkt za čistý hlinený výrobok. Možným kritériom, ktorý je jednoducho zistiteľný, je pH faktor hlinenej zmesi. Kvalitná biologická omietka by mala mať pH-neutrálnu.

Hlinené tehly

Hlinené nepálené tehly sú používané v stavebníctve od nepamäti. Ich využitie postupne upadá od 19.storočia, kedy sa vďaka výraznému technologickému posunu začínajú využívať  pálené tehly. V súčasnosti sa nepálené tehly opätovne začínajú vkladať do stavebných konštrukcií, hlavne pre ich výborné akumulačné vlastnosti, reguláciu vlhkosti vzduchu a vytváranie vhodnejších mikroklimatických podmienok v objekte.

Tradičné hlinené tehly sa vyrábali v tehliarniach, ktoré sa nachádzali takmer v každom meste či dedine. Miestne podmienky ovplyvňovali zloženie tehál, pričom do hlineného cesta sa často pridávali aj organické plnivá. Tehly sa vyrábali ručne, vtlačovaním hlineného cesta do foriem. V súčasnosti je ručná výroba tehiel veľmi ojedinelá (ide najmä o zákazky pre pamiatkové objekty). Väčšina staviteľov využíva priemyselne vyrábané tehly, či už pálené alebo nepálené. Pre spotrebiteľa je dôležité vedieť, že nie každá nepálená či pálená tehla je z hľadiska zdravého bývania vhodná. Pri výrobe kvalitnej nepálenej tehly musí byť použitá čistá tehliarska hlina (bez prítomnosti nebezpečného žiarenia) a hlavne bez pridania ďalších nebezpečných látok ako sú papierenské kaly a pod., ktorými veľké tehelne ovplyvňujú vlastnosti tehál.

zdroj:https://obchod.stromzivota.sk/hlina-omietky?___store=default